Hon na čarodejnice 2

19. září 2012 v 19:34 | Skayla |  Články
Smrti neunikli
Úlohou súdu však nebolo dokázať im vinu, ale prinútiť ich, aby sa k čarodejníctvu priznali. Obžalovanej sa sudca na úvod opýtal, či verí v existenciu čarodejníc. Bola to veľmi zákerná otázka. Ak totiž odpovedala nie, obvinili ju z kacírstva, ak prikývla, inkvizítor sa utvrdil v podozrení, že pred ním stojí jedna z bosoriek. Ak sa k spojeniu s diablom nechcela priznať dobrovoľne, prišlo na rad mučenie, väčšinou opakované. Keď pod jeho vplyvom potvrdila, že je čarodejnica, čakala ju smrť.
Pri tortúre sa priznal prakticky každý, dôkazom o spojení s diablom však boli aj rôzne skúšky. Pri jednej napríklad obvinenej vypálili rozžeraveným železom na telo znamenie. Ak jej za určitý čas nezmizlo, potvrdzovalo to, že je naozaj bosorka. Ak by sa jej zasa rana nejakým zázrakom zacelila a zmizla, bol by to tiež dôkaz, že jej pomohol diabol. V jednom i druhom prípade teda bola odsúdená na smrť. Jednou z najznámejších a najčastejšie používaných však bola vodná skúška. Pri nej obvinenú priviazali o stoličku a ponorili do vody. V prípade, že sa nevynorila (presnejšie povedané, keď sa utopila), bolo to znamenie, že je nevinná. Keby poprela fyzikálne zákony a zostala na hladine, usvedčilo by ju to z bosoráctva a skončila by na hranici.
Námaha, ktorú inkvizítori na dokázanie spojenia s diablom vynakladali, nemohla, pochopiteľne, zostať nedocenená. V ich prospech zväčša prepadol majetok odsúdených a rodina musela dokonca zaplatiť aj výdavky spojené s procesom, mučením a popravou.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama