Kladivo na čarodejnice

17. září 2012 v 17:46 | Skayla |  Články
Kladivo na čarodejnice

Hoci Inocentova bula podporovala iba činnosť inkvizítorov Kramera (používal aj latinské meno Institoris) a Sprengera na území Nemecka, spustila prenasledovanie ľudí podozrivých z čarodejníctva aj v iných krajinách. Potvrdzovala totiž, že každý, kto osobu spojenú s diablom usvedčí, preukáže cirkvi a Bohu neoceniteľnú službu. Počas nasledujúcich storočí tak hon na čarodejnice nadobudol neuveriteľné rozmery.
Zatiaľ čo pápež ako najvyššia cirkevná autorita dal v tomto smere inkvizítorom svoje požehnanie, manuál si Heinrich Kramer a Jakob Sprenger (hoci jeho autorstvo nie je jednoznačne potvrdené) spísali sami. Necelé tri roky po Summis desiderantes affectibus uzrela svetlo sveta kniha Malleus maleficarum, čiže Kladivo na čarodejnice. Podrobne opisovala, ako sa čarodejnice prejavujú, aké majú metódy, ako sa proti nim chrániť, ale aj ako bosorky pred súdom usvedčiť a ako ich potrestať. Z jej obsahu je zrejmé, že autori vychádzali z teórie, podľa ktorej vstupovali do spolku s diablom prevažne ženy. Mali na to aj vysvetlenie. Žena je totiž z ich pohľadu nielen tvor "hriešnejší než muž", ale aj "nedokonalý a hlúpy", takže je pre diabla oveľa ľahšou korisťou. O tom, že sa inkvizítori touto teóriou riadili, svedčí aj to, že viac než tri štvrtiny odsúdených v bosoráckych procesoch boli práve ženy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama