"Něco je špatně...".

29. října 2012 v 8:00 | Skayla |  Témy týždna
Niečo je zle...
Nejdeme do školy celý tento týždeň, som neštastná :(( ale som aj štastná. Dvôvod toho že som neštastná je, že som mala niekomu niečo povedať a strašne mi na tom záleží. Som z toho zničená, kedy inokedy ma bude počúvať...? Je to aj moja vina mala som rozprávať vtedy keď som mala príležitosť...:( Ach ja som len hlúpa..Ale je v tom zádrhel ja som nemohla, nedokázala som to...Preto lebo mi na tom človekovy záleží, ale jej na mne nie..
A dvôvod toho že som štastná je malinký nenaučila som sa básničku, som lenivá...No hrala som zo sestru a bratom karty..Poker a Jocker.

A na všetkom tomto je niečo zle.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 melaficent melaficent | Web | 6. listopadu 2012 v 14:39 | Reagovat

Hm... Zaujímavý pohľad na vec... Myslím, že sa musíš zmieriť s tým, že ľudia v tvojom živote budú prichádzať, a odchádzať... Môžeš sa za nimi rozbehnúť, a zastaviť ich... Nik ti však nezaručí, že budú reagovať na tvoje volanie...
Nečakala by som, že ťa to bude takto trápiť... Mne to za celý čas ani nenapadlo. Odpustila som ti, a tým to pre mňa končí... Zabila som nenávisť... A venujem sa svojim vlastným ranám... Tým, o ktorých svet nemá ani poňatia... Tým, ktoré budú bolieť, pokiaľ budem žiť. Tým, ktorých bolesť ma ničí, ale výkriky dusím v sebe. To by si nepochopila...
Každopádne, mám v pláne ťa vypočuť. Ale CHCEM počuť to, čo mi povieš, lebo mi to CHCEŠ povedať TY, nie preto, že ťa k tomu donúti Nikola... Chcem úprimnosť... Nemám záujem o niečo, čo bude z donútenia... Sama nenávidím, keď ma k niečomu nútia... Zajtra ak prídeš, máš možnosť mi to povedať...

2 Slayla Slayla | 7. listopadu 2012 v 13:57 | Reagovat

[1]: Keď nenávidíš že ta niekto do niečoho núti prečo to robíš druhým...A áno chápem to ja to tiež musím vydržať...A ešte k tomu ty si zabila len svoju nenávisť ku mňe...Ja som ťa nenenávidela...Ja to chápem ale celý ten čas si ku mne nemusela byť taká hnustná...Aj keď viem že moje slová nezmenia fakt, že už sa so mnou baviť nebudeš...Príjmam to zmierila som sa s tým..

3 melaficent melaficent | Web | 7. listopadu 2012 v 15:21 | Reagovat

[2]: Nemám ten pocit že by som ľudí do niečoho nútila... Áno, viem, že občas sa moje chovanie tomu podobá, ale... Som proste taká povaha. Ja to skôr volám ukecávanie no... Nenávisť, hm? Nemyslím nenávisť čisto ku tebe. Myslím nenávisť, ktorá sa vo mne zbierala trinásť rokov. Nenávisť ku nespravodlivosti, ku smrti, k niektorým ľuďom, tým, ktorí ublížili až príliš... Samozrejme, že niečo z toho vo mne ostalo. Sú veci, ktoré nedokážem mať rada. Ktorá nedokážem prestať nenávidieť. Ktoré nedokážem odpustiť. Ale tie majú oveľa hlbší význam než hádka dvoch detí. Do konca života budem preklínať niektoré veci... Nebudem ti hovoriť ktoré, je to pre mňa príliš osobné a bolestivé, a teba by to nezaujímalo... Pochopila som, že tá moja neznášanlivosť bola strašne povrchná a detinská...
A k tomu, ako som sa nemusela chovať... Ty si sa nechovala príliš rozdielne. Okrem toho: Riadim sa heslom: "Priateľov chrániť za každú cenu, ale nepriateľa udrieť, keď to nečaká. Nikdy však nie spoza chrbta..." Vieš, kedysi si ma poznala... Ale teraz nemáš ani poňatia, aká som, a prečo.Nepoznáš ľudí, ktorí ma zmenili. Možno som sa nechovala dobre, ale kto by sa choval pekne ku niekomu, kto je jeho nepriateľ... Okrem toho, takých chvíľ bolo pár... Väčšinou som zabúdala, že existuješ.
A, prečo ti to vlastne vysvetľujem? Povedala som, že ti odpúšťam, nie že by ma to mrzelo... Nemienim sa ospravedlňovať. Som príliš hrdá. Dokážem si priznať chybu, ale toto mi ako chyba nepríde. Máš taký istý podiel viny ako ja. A popravde väčší. Keby si ma aspoň raz počúvala, skončila by to inak... Je veľmi málo ľudí ktorým sa ospravedlňujem, a sú to ľudia, na ktorých mi záleží, a chcem ich vo svojom živote...
A môžeš len tvrdiť, že ma chápeš... Netýka sa to teba... Moje výkriky počul len jeden človek. Záležalo mi na ňom viac ako na celom svete. Viac ako na mne, viac, ako na všetkom čo robím... Nemyslím, že by si vedela aké je to stratiť niekoho takéhoto. Ostať sama. V  tomto svete. Vedieť, že je blízko, dáva na teba pozor, ale zároveň je hrozne vzdialený... Dúfať, kričať, plakať, bojovať, a byť schopná obetovať všetko čo máš, za jednu sekundu s ním. A pritom dobre vieš, že to nejde...
Tomu sa žiadna bolesť nevyrovná...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama